Život Prešova
online
online
Slovensko slávi 150. výročie založenia Matice slovenskej
04.08.2013 Martin
Bratislava/Martin 4. augusta (TASR) - Slovensko si 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej (MS). Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska. Od 1. augusta do 4. augusta 2013 sa v Martina uskutočnili Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholia oslavy 150. výročia založenia Matice slovenskej. Hlavnými organizátormi podujatia, ktoré sa uskutoční pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica, sú Matica slovenská (MS) a Mesto Martin.
Delegáti Snemu Matice slovenskej 17. septembra 2011 v Martine novelizovali stanovy a vyhlásili obdobie od 5. februára 2012 do konca augusta 2013 za Rok Matice slovenskej pri príležitosti jej 150. výročia. Na brífingu po sneme o tom informoval predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Matica môže podľa Tkáča vykročiť novým smerom a správať sa ako ustanovizeň tretieho tisícročia. Štyri stovky delegátov snemu MS prijali aj vyhlásenie, ktorým podporili kroky nového vedenia smerujúce k ozdraveniu a k návratu k tradičným hodnotám slovenského života.
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 150. rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá, po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.
Stretnutie národovcov
V Martine sa zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.
Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik Matice slovenskej.
Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863. Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes.
Prvý predseda - Karol Kuzmány
Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919. Postavenie Matice slovenskej upravuje Zákon č. 68/1997 Z. z. Sídlom MS je od roku 1863 Martin.
Slovenská pošta vydala k výročiu Matice slovenskej známku s ružou
Slovenská pošta vydala v piatok 2. augusta špeciálnu poštovú známku pri príležitosti 150. výročia založenia Matice slovenskej. Motívom známky je tradičný ľudový ornament výšivky vo forme ruže, ktorá prechádza do znaku Matice slovenskej, pozostávajúceho z dvojkríža na trojvrší. Známka má hodnotu 0,80 eura.
"Poštovú známku vytlačili technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom na upravených tlačových listoch s ôsmimi známkami," uviedla hovorkyňa Slovenskej pošty Stanislava Pondelová.
Súčasne s poštovou známkou vyšla aj obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom mesta Martin. "Na FDC je vyobrazený jeden z variantov znaku Matice slovenskej v podobe dvojkríža s iniciálami Matice slovenskej na vertikálnom brvne, ktorý vyrastá z kopca, zloženého z kníh v podobe monštrancie," opísala Pondelová. FDC vytlačili technikou oceľorytiny a motívom FDC pečiatky je heraldické stvárnenie lipy, dvojkríža a knihy ako symbolov Matice slovenskej.
Autorom výtvarného návrhu známky, ako aj motívu FDC a FDC pečiatky je akademický maliar Igor Benca. Autorom oceľorytiny poštovej známky a FDC je akademický maliar Rudolf Cigánik.
Delegáti Snemu Matice slovenskej 17. septembra 2011 v Martine novelizovali stanovy a vyhlásili obdobie od 5. februára 2012 do konca augusta 2013 za Rok Matice slovenskej pri príležitosti jej 150. výročia. Na brífingu po sneme o tom informoval predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Matica môže podľa Tkáča vykročiť novým smerom a správať sa ako ustanovizeň tretieho tisícročia. Štyri stovky delegátov snemu MS prijali aj vyhlásenie, ktorým podporili kroky nového vedenia smerujúce k ozdraveniu a k návratu k tradičným hodnotám slovenského života.
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 150. rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá, po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.
Stretnutie národovcov
V Martine sa zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.
Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik Matice slovenskej.
Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863. Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes.
Prvý predseda - Karol Kuzmány
Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919. Postavenie Matice slovenskej upravuje Zákon č. 68/1997 Z. z. Sídlom MS je od roku 1863 Martin.
Slovenská pošta vydala k výročiu Matice slovenskej známku s ružou
Slovenská pošta vydala v piatok 2. augusta špeciálnu poštovú známku pri príležitosti 150. výročia založenia Matice slovenskej. Motívom známky je tradičný ľudový ornament výšivky vo forme ruže, ktorá prechádza do znaku Matice slovenskej, pozostávajúceho z dvojkríža na trojvrší. Známka má hodnotu 0,80 eura.
"Poštovú známku vytlačili technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom na upravených tlačových listoch s ôsmimi známkami," uviedla hovorkyňa Slovenskej pošty Stanislava Pondelová.
Súčasne s poštovou známkou vyšla aj obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom mesta Martin. "Na FDC je vyobrazený jeden z variantov znaku Matice slovenskej v podobe dvojkríža s iniciálami Matice slovenskej na vertikálnom brvne, ktorý vyrastá z kopca, zloženého z kníh v podobe monštrancie," opísala Pondelová. FDC vytlačili technikou oceľorytiny a motívom FDC pečiatky je heraldické stvárnenie lipy, dvojkríža a knihy ako symbolov Matice slovenskej.
Autorom výtvarného návrhu známky, ako aj motívu FDC a FDC pečiatky je akademický maliar Igor Benca. Autorom oceľorytiny poštovej známky a FDC je akademický maliar Rudolf Cigánik.
0
www.ZIVOTPO.sk
